Zhadzovanie nepríťažlivých tukových vankúšov rozhodne patrí k hlavným dôvodom, prečo sa začíname venovať cvičeniu ako takému. Ale čo sa stane, keď kilogramy neubúdajú tak rýchlo, akoby sme si to predstavovali? Alebo keď dosiahnete svoju vysnívanú váhu? Musí byť cvičenie jedine nástrojom na schudnutie, alebo existujú aj iné dôvody, pre ktoré sa oplatí zdvihnúť zadok z pohovky?
Určite áno!
Predstavte si Vaše posledné cvičenie. Stavím sa, že počas tej námahy ste odfukovali od vyčerpania a modlili ste sa, aby už bolo potom. Na konci Vás možno trochu boleli svaly, boli ste spotení, ale ľutovali ste to? Podľa mňa nie. Skôr si tipnem, že ste ste boli na seba hrdí, že ste premohli lenivosť. A môžete byť na seba hrdí právom. Pretože ten pocit, že niečo môžete a dokážete je povznášajúci a dodáva silu. Ak na to pôjdeme psychologicky potom každú činnosť, ktorú úspešne zakončíte je ako červený bodík na tabuli pri Vašom mene. Niečo ako zvyšovač sebavedomia.
Vaše telo síce nemusí vyzerať teraz presne podľa Vašich predstáv, ale skúste cvičenie poňať ako proces učenia sa. Len sa pozrite na to, čoho všetkého je Vaše telo schopné. Keď sa postavíte na váhu, nemusí číslo na nej automaticky hneď odrážať Vašu námahu, ale buďte hrdí, že ste sa premohli a po malých krôčikoch dosiahnete veľké veci.
 |
| Zdroj: nepeannaturopathic.com.au |
Úľava od stresu a príprava na stres
Keď vezmeme do úvahy biologickú stránku, zistíme, že fyzická aktivita má na naše telo aj myseľ množstvo pozitívnych vplyvov. Takpovediac nekonečný zoznam začína tým, že cvičenie znižuje hladinu stresu. Poviete si, že je to dobrá blbosť, veď pri cvičení sa nám zvyšuje tep, srdce bije rýchlejšie a telo začne vylučovať hormóny, ktoré súvisia so stresom. Avšak toto „stresové prostredie“ je kontrolované a tak Vaše telo učí v relatívne pokojných podmienkach srdce a mozog, že sú schopné fungovať aj v stresových situáciach. To znamená, že keď sa stretnete so stresom mimo posilňovne srdce aj mozog už budú na takúto situáciu lepšie pripravené a zvládnu všetko oveľa lepšie v porovnaní s tým, že by neboli trénované vôbec.
Dopamínový efekt
Cvičenie tiež stimuluje uvoľňovanie dopamínu v mozgu. Dopamín je neurotransmiter, ktorý je zodpovedný za to, že sa cítime šťastne a pohodovo. Ako starneme, produkujeme akosi menej dopamínu, čiže deti sú na tom výrazne lepšie – takže sa ani netreba čudovať, že sú v jednom kuse také natešené :) Čo to pre nás ale znamená? Ak si chcete uchovať dobrú náladu aj v dospelosti, mali by sme vyhľadávať také aktivity, ktoré sú spúšťačmi dopamínu. Kto by si bol pomyslel, že krátka prechádzka po čerstvom vzduchu Vám môže vylepšiť náladu?
Hurá, endorfíny!
Keď sa hýbete, Vaše telo začne produkovať endorfíny. O tom ste už určite počuli. Endorfíny, podobne ako dopamín sú dôvod, prečo sa priblbo usmievame, skrátka, prečo sme šťastní. Endorfíny pôsobia ako instantné šťastie, teda takpovediac okamžite, zatiaľ čo dopamín má trochu dlhodobejší účinok. Keď telo vypustí endorfíny a dopamín v tom istom čase (napríklad po behu okolo parku), endorfíny zafungujú ako okamžitý spúšťač eufórie. Okrem toho endorfíny sú prírodné analgetikum, takže keď Vás niečo pobolieva, zmiernia, alebo úplne vyzmizikujú telesné vnímanie bolesti. Pre ženy by toto mala byť mimoriadne užitočná informácia, lebo mnohé z nás sa počas menštruácie vyhýbame cvičeniu kvôli kŕčom v bruchu a práve mierne cvičenie (hoci aj krátka prechádzka) Vás tejto bolesti zbaví oveľa efektívnejšie, ako akákoľvek tabletka.
Cvičenie nám skrátka pomáha lepšie sa vyrovnať so stresom, vďaka nemu sme šťastnejší a naša celková nálada je lepšia, dokonca aj zopár hodín po skončení cvičenia. Takže ak sa aj váha zasekla na nejakom čísle a ručička sa nechce ani za nič pohnúť smerom doľava, nezúfajte a hlavne sa nevzdávajte. Váha nie je všetko. Úbytok kilogramov berte len ako príjemný bonus cvičenia, nie ako hlavný dôvod, prečo sa hýbete.
